Video: Aká bude zima 2018/2019 ?

Rok 2018 je zatiaľ najteplejší v histórii meraní teplôt v Hurbanove od roku 1871

Tuhé zimy, na aké si mnohí pamätajú z 80. rokov, sa už pravdepodobne opakovať nebudú.

Podľa dlhodobých štatistík decembrové teploty rátajú s odchýlkou nad jeden stupeň, takže celý rok 2018 bude rekordne teplý nielen na Slovensku, ale aj v Európe.

V zime nás môžu potrápiť extrémne výkyvy počasia, striedanie nezvykle teplých období s prudkým ochladením. Všetko nasvedčuje tomu, že viaceré tvrdenia o teplom závere roka aj celej teplej zime budú pravdivé.

Aká bude zima 2018/2019 ?

December 2018, rovnako ako január aj február 2019 by mali byť na zrážky výrazne nadpriemerne bohaté. Tam, kde bude dostatočne chladno, prinesú zrážky veľa snehu. Bohužiaľ sa teploty budú väčšinou pohybovať nad nulou a zimné mesiace budú teplejšie aj v ďalších rokoch. Bude pribúdať viac teplých zím, ktoré tak budú chudobnejšie na sneh.

Aj dlhodobé modely Amerického úradu NOAA predpovedajú v Európe nadpriemerne teplú zimu a to pri zvýšenom množstve zrážok.

Na Slovensku počasie vyzerá tak, ako keby sme mali iba dve ročné obdobia: zimu a leto. Medziobdobia sú veľmi krátke a ich priebeh počasia nezodpovedá tomu, na čo sme boli v minulosti zvyknutí. Zároveň sa zrážky vyskytujú veľmi nepravidelne, pribúda ich v zimnom období a ubúda na jar aj v lete. Ak sa aj s pribúdaním zrážok snehová prikrývka v zime vytvorí, je nestála a sneh sa rýchlo topí.

Podľa dlhoročných pozorovaní, to aká bude táto zima záleží aj od toho, či sa dočkáme javu známeho pod názvom El Nino.

El Nino je periodicky sa opakujúca odchýlka v systéme morského prúdenia v Pacifiku, kedy sa výrazne zvyšuje prísun povrchovej teplej vody smerom od západnej časti Tichého oceánu k západnému pobrežiu Južnej Ameriky. El Nino je chápaný ako klimatický fenomén, ktorý na Zemi ovplyvňuje širokú škálu klimatických prejavov.

Ovplyvňuje predpovedné modely pre vznik hurikánov v Karibskej oblasti rovnako, ako aj dlhodobé predpovede o type počasia pre územie Spojených štátov, Európy, strednej a severnej Ázie, Blízkeho východu a severozápadnej Afriky.

Pozrite si vysvetlenie ako vzníká a čo je El Nino.

Podľa predbežnej správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) existuje vysoká až 75 až 80 % pravdepodobnosť, že sa v priebehu zimných mesiacov (december – február) na severnej pologuli vytvoria v priestore centrálneho a východného tropického Tichého oceánu (Pacifiku) podmienky pozitívnej fázy ENSO, tzv. El Nino

Správa WMO tiež upozorňuje, že ak sa El Nino aj objaví, pravdepodobne nebude tak silné ako v rokoch 2015-16 či v rokoch 1997-98, kedy sa prejavilo najsilnejšie za posledných 120 rokov.

Keďže s výskytom udalostí El Nino sú takmer vždy spojené významné pozitívne - teplé odchýlky globálnej teploty vzduchu od dlhodobého priemeru a trendu, očakáva sa, že globálny priemer teploty vzduchu môže v roku 2019 dosiahnuť úroveň z roku 2016 (podľa NOAA, NASA a Met Office zatiaľ najteplejší rok od roku 1850). Modely počítajú s rozvojom El Nino podmienok v priebehu decembra až februára s pravdepodobnosťou až 75-80 % (a s pravdepodobnosťou okolo 60%, že uvedené podmienky pretrvajú až do apríla 2019). El Nino však nie je ani zďaleka jav ovplyvňujúci len región Tichého oceánu. Jeho priame prejavy sa objavujú v súvislosti s výskytom chladnejších zím v severnej Európe a miernejších zím v oblasti Stredomoria. Netreba tiež zabúdať, že teplota aj zrážky v strednej Európe sú s El Nino priamo spojené.

Všeobecne platí, že v rokoch, keď pôsobil jav El Nino, boli vždy najvyššie priemerné teploty merané v posledných 70 rokoch.

Vo vysokých horách, najmä v južných Alpách, je šanca na celkom veľké množstvo snehu, v nižších polohách by však kvôli vyšším teplotám malo byť dosť daždivo, teda skôr bez snehu.

Všetky výrazné anomálie, ktoré sa javom El Nino prisudzujú, zvyšujú extremity počasia, a teda pravdepodobnosť teplotných výchyliek na obe strany.

V nedávnej minulosti boli najmrazivejšie zimy na prelome rokov 2010/11. Najmä kvôli februárovým mrazom sem môžeme zaradiť taktiež prelom rokov 2011/12 a 2012/13. Aj zima 2016/17 sa v Európe (vďaka veľmi chladnému januárovému počasiu) štatisticky zaradila k tým mrazivejším. Zimy na prelome rokov 2013/14, ako aj 2014/15 a 2015/16 boli skôr miernejšie.

Ruská dedina, kde je najkrutejšia zima na celej planéte